Aby si dokázal založiť oheň, musíš splniť
3 základné podmienky horenia:
1,prítomnosť horľavej látky
2,dosiahnutie zá palnej teploty
3,prítomnosť vzdušného kyslíka
Ak však jednu z podmienok odoberieme, horenie nenadobudne.
Zásady pri zakladaní ohňa!!!
- Ohne nezakladajte:
- v blízkosti kríkov, slamy, stromov (nebezpečenstvo požiaru);
- tam, kde by bol podklad ohňa tvorený rašelinou alebo zhnitými koreňmi stromov (tlejú pod zemou- požiar vzniká neskôr na inom mieste).
- Z okolia ohniska odstráňte suché lístie, ihličie a trávu.
- Na miestach, kde existuje staré ohnisko nezakladajte nové- použite už existujúce ohnisko.
- Ideálny je hlinený, kamenný alebo pieskový podklad- ohnisko sa iba ohraničí kameňmi.
- Zakladanie ohniska na trávnatom podklade:
- odstránia sa trsy trávy, ktoré sa navlhčia a uložia to tieňa;
- na obloženie ohniska použite kamene (nie je vhodné použiť kamene čerstvo vytiahnuté z potoka, pretože v žiari praskajú);
- pri odchode ohnisko zahlaďte, kamene odneste, prelejte vodou a po vychladnutí prikryte odloženými trsmi trávy a znova prelejte vodou.
Zapálenie ohňa
- Základom je nájsť si chrastie – najlepšie zo smreku – potom malé vetvičky a až potom silnejšie vetvičky.
- Zapaľujte zo strany, odkiaľ fúka vietor.
- Prikladajte do kríža, aby sa k ohňu mohol dostať vzduch.
- Na zakladanie ohňa je najlepšie ihličnaté: smrekové a borovicové drevo, listnaté: drevo buka, javora, jelše.
- Za vlhka je dobré použiť brezovú kôru.
- I po daždi nájdeme pod najspodnejšími živými vetvami ihličnatých stromov drobné suché vetvičky, ktoré nám veľmi pomôžu pri zakladaní ohňa
- Ak je drevo mokré, dymí – plameň nedáva teplo ani svetlo:
- rozsekajte hrubšie polienka, pretože vo vnútri je drevo suché
- brezová kôra horí aj mokrá a brezové drevo horí aj surové, rovnako ako agát.
Rozdelenie ohňov:
- Slávnostné: Majú dávať hlavne svetlo. Sú určené na slávnostné príležitosti.
- Úžitkové:Sú to tie ohniská, ktoré slúžia na varenie, osvetlenie a aj ohriatie.
- Strážne: Tieto ohne majú dávať predovšetkým teplo, ale málo svetla a dymu.
- Signalizačné:Sú určené na vysielanie morzeovky alebo iných dohovorených signálov. Vo dne predovšetkým dymových a v noci svetelných signálov. Pri týchto ohňoch sa najviac využíva jasný plameň, ktorý sa vo dne pridusí trávou, mokrými konármi a podobne, aby vydával dostatok dymu.
Slávnostné ohne
Hranica
Je známa zo stredoveku, kedy bola používaná na upaľovanie ľudí šíriacich pokrokové myšlienky (napr. Ján Hus). Polená použité na stavbu hranice majú rovnakú dĺžku a vnútro je vyplnené drobnými konármi. Je to najmenej náročná stavba. Podobá sa pagode, stavba je však jednoduchšia. Hranica má hore aj dole rovnaké rozmery. Horí omnoho dlhšie. Oproti pagode má určité obmedzenie vo výške stavby.
Na vrch stavby sa zvyknú poukladať vedľa seba polienka a prikryť tak celý oheň. Ak je hranica vysoká, využíva sa aj palica zapichnutá do stredu-ohňovod.
Pyramída
Pri jej stavbe je vhodné použiť stredný oporný kôl, okolo ktorého do kruhu postavíme štiepané polená.
Pyramída má tvar kužeľa a má vysoký jasný plameň, ktorý osvetlí celý priestor okolo táboráku. Používa sa najviac na intímnejšie typy ohňov ako sú sľubové.
Pagoda
Je najviac používaným slávnostným ohňom. Vyžaduje si veľa dreva. Má tvar ihlanu. Polená borovicového alebo smrekového dreva treba zabezpečiť zásekmi, aby sa nezosúvali. Výplň je zo suchého chrastia. Musí byť postavená tak, aby sa dohorievajúce polená prepadávali dovnútra – do stredu ohňa. Veľké pagody sa stavajú z viacerých poschodí. Polená kladieme v tvare štvorca – konce prekrižujeme – od najsilnejších k najkratším, takže sa smerom hore zužuje.
Úžitkové ohne
Francúzsky oheň
Rozseknite výrez zo suchého kmeňa na dve polovice. V spodnej vydlabte malé lôžko alebo žliabok pre oheň. Medzi obe polená vložte naprieč dve krátke polienka, aby udržovali dostatočnú medzeru pre prístup vzduchu a odvod dymu. Z vydlabaných triesok a drobných konárikov spravte na spodnom polene oheň a prikryte ho druhým polenom. Polená je potrebné ukotviť štyrmi zvislými kolmi, aby sa neposúvali. Vietor musí fúkať proti dĺžke polien a nie z boku.
Kanadský krb
Je neoceniteľný vždy, keď potrebujeme chrániť oheň pred vetrom a zabrániť väčším stratám tepla. Oheň sa založí pred stenou zbitou zo slabej gulatiny s priemerom najviac 10 cm. Tá má odrážať teplo jedným smerom. Kanadský krb sa stavia pre malú skupinku ľudí za sychravého počasia, dá sa na ňom sušiť aj mokrý odev.
Polenový krb (Oheň lenivcov)
Ide o podobné ohnište ako pri kanadskom krbe, len polená sú naskladané na dva šikmo zarazené koly a po nich sa zosúvajú do ohňa – na kraji založíme oheň. Polená budú pomaly horieť a sami sa zosúvať do ohňa.
Polynézsky oheň
Horí v kruhovej jame ktorá sa smerom ku spodku zužuje. O steny jamy sa oprú rovnako dlhé kusy guľatiny a na dne jamy sa založí oheň. Ohorené drevo treba otočiť a zhorené nahradiť novým.
Strážne ohne
Strážny oheň
Tento oheň pripravujeme ešte za svetla. Rozložíme malý ohníček, ktorý nám vyrobí dostatok tlejúceho popola. Po zotmení z troch až piatich strán priložíme do popola suché gulatiny koncami k sebe. Oheň slabo horí. Je málo viditeľný a pritom dá dostatok tepla. Dlho vydrží, môže horieť i celú noc. Predpokladom je suché drevo, ktoré rýchlo nehorí. Zakladáme ho najčastejšie v noci pre stráž. Horí od stredu a ako drevo dohorieva postrkujeme ho dopredu.
Ohne za špeciálnych podmienok
Oheň na snehu
Ak je toľko snehu, že nemá zmysel dohrabúvať sa na zem:
1. najprv treba utlačiť sneh;
2. naň položiť rošt (podklad vyskladaný zo silnejších polien) ;
3. na ňom rozložiť oheň;
ak je málo snehu, stačí ho odhrnúť, prípadne oheň rozložiť na vyčnievajúcom kameni.
Oheň v daždi
Rozkladá sa v rozpolenom polene z priemerom aspoň 40 cm;
Spodnú polovicu dobre upevníme kamením, aby sa neprevracala;
Obe polovice oddelíme guľatinou tak, aby vznikla medzera asi 20 cm;
Vnútri založíme oheň- tento oheň veľmi hreje.
Typy dreva
- Tvrdé: agát, dub, buk, jaseň, hruška, čerešňa, slivka;
- Mäkké: smrek, borovica, jedľa, lipa, osika, topoľ, vŕba.
